Od svojich rodičov, príbuzných a blízkych vieme, že sme boli pokrstení. Je nám známe, kto sú naši krstní rodičia, pretože sa s nimi stretávame pri rôznych rodinných príležitostiach.

Mnohí z krstných rodičov dávajú o sebe vedieť aj takým spôsobom, že pri príležitosti našich narodenín nám darujú nejaký vecný dar. O svojom krste vieme prípadne aj to, že v ktorom chráme sme boli pokrstení a mnohí z nás vedia aj to, ktorý kňaz nás pokrstil.

Starší zas vedia o tom, že pred sobášom sa kňaz vypytuje, či sme boli pokrstení, v ktorom chráme a zaujíma ho aj to, akého sme vierovyznania. To je stručná charakteristika dnešnej situácie a okolností, ktoré nám pripomínajú, že sme prijali svätú tajinu krstu. Možno uvedená charakteristika situácie sa nedá aplikovať na váš konkrétny prípad, ale vo všeobecnosti platí.

Dnes sa však v našich chrámoch akosi málo hovorí o krste. V niektorých farnostiach je ešte zvykom, že na záver kalendárneho roka, keď kňaz informuje o hospodárení na farnosti, uvedie aj to, koľko bolo vykonaných krstov počas uplynulého roka.

V tejto chvíli sa mnohým z vás núka otázka: „Prečo je to tak“? Čo je dôvodom toho, že dnes tak málo hovoríme i počujeme o krste? Mnohým tento stav natoľko vyhovuje, že sa im zdá už úplne prirodzeným a normálnym.

Ďalej už nebudeme uvažovať v tejto rovine. Ale položme si priamu otázku: „Čo znamená krst v živote človeka“? A súčasne dáme odpoveď aj na túto otázku: „Prečo nás naši rodičia, bez nášho súhlasu, dali hneď po narodení pokrstiť?“ Odpovede na položené otázky dáva samotný Christos.

On vysvetlil význam a zmysel svätej tajiny krstu v rozhovore so starcom Nikodémom. Stalo sa, že keď raz Christos hovoril o Kráľovstve nebeskom, počúval ho aj istý starec menom Nikodém. Christos sa vtedy vyjadril: Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva. Na to sa Ho Nikodém spýtal: Vysvetli mi, ako ja starec, na sklonku svojho života, sa môžem nanovo narodiť, či sa mám naspäť vrátiť do lona svojej matky? Christos mu však odpovedal: Ak sa nenarodíš z vody i Ducha, nemôžeš vojsť do Božieho kráľovstva (Jn 3, 1-7).

Z uvedeného rozhovoru je jasne vidieť, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie, nie telesné, ale duchovné, pre nový život v Christu a s Christom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aleluja“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Christa a v Christov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Trojitým ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca - Amiň, Syna - Amiň, i Svätého Ducha - Amiň, zomrel starý človek a narodil sa nový, pretože každý, kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji, rodí ako starý človek, zaťažený týmto prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu, a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojim konaním.

Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že ju takto prikázal vykonávať samotný Christos. Písmo nám svedčí, že keď na misijnú činnosť posielal svojich učeníkov, povedal im: „ Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“(Mt 28, 19-20). Cirkev, keď vykonáva krst, nekoná podľa ľudského príkazu, ale podľa príkazu Božieho.

Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s našim Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Christa k  Otcovi.

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj sv. Ján, Predchodca Christa, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Isus Christos v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy aj Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody. Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia, preto aj Ján povedal: „Ja vás krstím vo vode na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Isus Christos), je silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom“ (Mt 3, 11).

Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské a každému, kto sa s vierou v Boha, v pokore a v pokání dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy. Christos, ako Boží Syn, však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, nakoľko odpustenie hriechov, ako vtelený Boží Syn nepotreboval. Odpoveď na tieto naše úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Isus Jánovi, ktorý sa Ho zdráhal pokrstiť, povedal: „nám je dané naplniť každú pravdu“ (por. Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Christa bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu, ako pri stvorení sveta, kedy: „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Christos posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s našim krstom. Ak by sa Christos nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží sa vo vide holubice vznáša nad vodami tak, ako to bolo pri stvorení.